CHRÁM SV. PETRA V TEL AVIVE

V troch zoznamoch evanjelistov a v zozname apoštolov zo Skutkov apoštolských sa Peter vždy uvádza na prvom mieste a Judáš na poslednom. Peter vďačí za svoju vedúcu pozíciu Kristovmu vyvoleniu. Po nanebovstúpení Pána prevzal Peter vedenie mladej kresťanskej obce, riadil voľbu apoštola Mateja, ktorý bol po Judášovej zrade prijatý do zboru apoštolov. Keď dal Herodes Agrippa I. popraviť apoštola Jakuba (r. 44 po Kr.), bol zatknutý aj Peter, ale bol zázračne vyslobodený. Potom „odišiel na iné miesto“ (Sk12,17), možno do Ríma. V rokoch 49/50 bol opäť v Jeruzaleme a viedol apoštolský snem. O jeho neskorších cestách vieme len málo. Súbor jeho rečí je obsiahnutý v Markovom evanjeliu.

Cirkevný spisovateľ Klement Alexandrijský o vzniku Markovho evanjelia povedal: „Keď Peter hlásal v Ríme verejne Božie Slovo a zvestoval spásu, žiadali prítomní Marka ako muža, ktorý Petra už dlho sprevádzal a ktorý si pamätal jeho príhovory, aby Petrovo slovo zaznamenal. Marek tak urobil a keď sa to Peter dozvedel, ani ho nenapomenul, ani mu v tom nebránil, ani ho k tomu viac nevyzýval.“

Zachovala sa správa biskupa Papia z 2. storočia, ktorá nám zdôvodňuje, prečo nie sú udalosti v Markovom evanjeliu zaznamenané chronologicky tak, ako za sebou nasledovali: „Evanjelista Marek ako Petrov tlmočník presne zapísal slová a činy Pána, nie však tak, ako nasledovali za sebou. Marek totiž Pána nepočul, ani s ním nechodil, avšak neskôr sprevádzal Petra. A Peter prispôsoboval svoje kázne podľa potreby - bez toho, že by podával nejaké súvislé vylíčenie Pánových slov.“

interiér chrámu svätého Petra v Tel-Avive

vzácne drevorezby

pohľad na Tel-Aviv

Izrael považuje za hlavné mesto Jeruzalem. Avšak OSN a členské štáty to neuznali, preto veľvyslanectvá majú svoje sídlo v Tel-Avive.